Pôvod: Nemecko | |
Použitie: Farbiar |
Klasifikácia: 6. skupina - duriče a farbiare; 2. sekcia - farbiare, so skúškou |
Krátky prehľad histórie |
Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. "pokazené stopovacie psy"). Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe.
Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký. Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený "Klub pre bavorské farbiare" so sídlom v Mníchove. Je jediným uznaným klubom pre bavorské farbiare v Nemecku. |
Celkový vzhľad |
Harmonický, ľahší, stredne veľký pes, veľmi pohyblivý a svalnatý. Je trochu dlhší ako vysoký, vzadu mierne prestavaný, postavený na nie príliš vysokých končatinách. Hlava je vodorovne nesená alebo trochu zdvyhnutá, chvost je nesený vodorovne alebo šikmo nahor. |
Povaha a správanie |
Pokojný a vyrovnaný, oddaný svojmu majiteľovi, zdržanlivý k cudzím. Vyžaduje sa pevný, sebaistý, neohrozený a ľahko ovládateľný pes, ktorý nie je plachý ani agresívny. |
Hlava |
Temeno: pomerne široké, plocho zaoblené, čelo výrazne odsadené, nadočnicové oblúky výrazne vyvinuté, výbežok medzitemennej kosti nevýrazný. |
Čelový sklon: výrazný. |
Tvárová časť |
Ňucháč: dobrej veľkosti, nie príliš široký, nozdry dosť otvorené; čiernej alebo tmavočervenej farby.
|
Papuľa: od očí dosť odsadená, trochu kratšia ako temeno, dostatočne široká, nie špicatá. Chrbát nosa mierne vyklenutý alebo rovný. |
Pysky: previslé, stredne hrubé; kútiky zreteľné. |
Čeľuste, chrup, zuby: silné čeľuste s perfektným, pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, pričom rezáky hornej čeľuste bez medzery presahujú cez spodné a zuby sú kolmé k čeľusti. Zubov má byť 42 podľa zubnej normy. Kliešťový zhryz sa pripúšťa. |
Líca: iba mierne zvýraznené. |
Oči: jasné; pozorný pohľad. Nie príliš veľké, ani okrúhle, tmavohnedé alebo o trochu svetlejšie. Pigmentované viečka dobre priliehajú. |
Uši: trochu dlhšie ako stredne dlhé, ale dosahujú maximálne po ňucháč. Sú ťažké, vysoko nasadené, v nasadení široké, dole zaokrúhlené, ovisnuté, priliehajú k lícam a nie sú stočené. |
Krk: stredne dlhý a silný; trochu voľná koža. |
Trup |
Horná línia: od kohútika dozadu mierne stúpa.
|
Kohútik: málo výrazný. Plynulý prechod od krku do chrbta. |
Chrbát: mocný a pružný. |
Bedrá: pomerne krátke, široké, veľmi svalnaté. |
Kríže: dlhé a pomerne ploché. |
Hrudník: pomerne široký, dobre vyvinuté predhrudie, oválny hrudný kôš, hlboký a dlhý, rebrá dosahujú ďaleko dozadu. |
Spodná línia a brucho: postupne stúpa dozadu, brucho je mierne vtiahnuté. |
Chvost: stredne dlhý, dosahuje po päty, vysoko nasadený, vodorovne alebo mierne šikmo nahor nesený. |
Končatiny |
Predok všeobecne: končatiny od predlaktia nadol spredu rovné a paralelné, pri pohľade zboku stoja dobre pod telom, dobre zauhlené.
|
Plecia: šikmé, dozadu položené lopatky so silným svalstvom. |
Ramená: dlhé, so suchým svalstvom. |
Lakte: priliehajú k telu, nemajú byť vtočené ani vytočené. |
Predlaktia: suché a zvislé; silné kosti, mocné svalstvo. |
Kĺby nadprstia: mocné. |
Nadprstia: mierne dopredu zošikmené. |
Predné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, tesne zovretými prstami; vankúšiky dostatočne silné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Pazúriky čierne alebo rohovinové. |
Zadné končatiny |
Všeobecne: silné kosti, pri pohľade zozadu rovné a paralelné. Dobre zauhlené.
|
Stehná: široké a svalnaté. |
Kolená: mocné. |
Predkolenia: pomerne dlhé, svalnaté a šľachovité. |
Päty: mocné. |
Podpätia: krátke, zvislé. |
Zadné labky: lyžicového tvaru, s dobre klenutými, zovretými prstami, vankúšiky tučné, hrubé, odolné a dobre pigmentované. Pohybujú sa paralelne, v postoji ani v pohybe nemajú byť vtočené ani vytočené. Pazúriky čierne alebo rohovinové. |
Pohyb: priestranný, dobre vykračuje a zaberá, predné aj zadné končatiny sa pohybujú rovno a paralelne, ľahko pružia. |
Koža: pevná, napnutá |
Osrstenie |
Vlastnosti srsti: hustá, hladká, priliehavá, pomerne drsná, málo lesklá, jemnejšia na hlave a ušiach, drsnejšia a dlhšia na bruchu, končatinách a chvoste.
|
Sfarbenie: sýtočervené, srnčie, červenohnedé, žltočervené aj plavé až žemlové, červenosivé ako zimná srsť jelenej zveri, aj zadymené alebo s čiernou prímesou. Na chrbte je základná farba často najintenzívnejšia. Papuľa a uši sú tmavé. Na chvoste je čierna prímes. Malý, svetlý znak na hrudi je prípustný. |
Veľkosť: psy 47-52 cm, sučky 44-48 cm. Pre psov ani sučky neexistuje žiadna tolerancia nahor ani nadol. |
Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej posúdenie je závislé od stupňa odchýlky. |
Tvárová časť |
- mäsovosfarbený ňucháč, |
- nesprávna veľkosť. |
- slabý predhryz alebo podhryz, čiastočné kliešte, |
- veľmi volné viečka, |
- výrazný kaprí alebo klesajúci chrbát, |
- veľmi plochý alebo súdkovitý hrudník, |
- silno vtočené alebo vytočené lakte, |
- veľmi prestavaný zadok, |
- veľmi úzko postavené, kravské alebo do O zakrivené zadné končatiny tak v postoji, ako aj v pohybe, |
- príliš jemné alebo riedke osrstenie, |
- výrazne odlišné sfarbenie, čierne sfarbenie s červenými znakmi, |